História

Na území dnešného mesta Prievidza bolo osídlenie v neolite, sídliskové nálezy volútovej bukovo-horskej a potiskej kultúry, hrobové nálezy lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, rímsko-barbarské sídlisko z 10.-12. storočia. Obec sa spomína od roku 1113 ako Preuigan, z roku 1289 ako Preuge, z roku 1352 ako Preuigia, z roku 1383 ako Prewge, Prewga, Preudye, z roku 1388 ako Priwidya, z roku 1773 ako Privicza, z roku 1786 ako Prewicza, z roku 1920 ako Prievidza, maďarsky Privigye, nemecky Priwitz, Pritz, latinsky Prividia.

Hrad Prievidza sa spomína v roku 1276, keď z kráľovského majetku prešiel do vlastníctva Adorjána, neskôr menil majiteľov. V roku 1289 ho obsadil Peter z rodu Hunt-Poznanovcov, neskoršie Matúš Čák. Za kastelána vymenoval Ladislava Pecha. Hrad a jeho panstvo (Uherce, Oponice) po Čákovej smrti vrátil šopronský župan Omodej kráľovi, ktoré oboje pripojil k panstvu Bojnica. Hrad zanikol v rokoch 1321-1330. V roku 1383 sa pri tunajšom kostole usadili kamelitáni. Hradný materiál použili na stavbu kláštora, ktorý v roku 1564 zanikol.

Od roku 1330 sa obec vyvíjala ako mesto so slobodnou advokáciou. Do roku 1369 patrilo do okruhu žilinského práva. V roku 1383 dostalo od kráľovskej Márie výsady kráľovského mesta podľa budínskeho práva, v súdnych záležitostiach sa riadilo krupinským právom. Prievidza bola vyňatá z právomoci bojnických kastelánov, pre posilnenie hospodárskej základne dostala poddanské osady Malú a Veľkú Lehôtku a Moštenicu, ale nepodarilo sa jej natrvalo dostať medzi slobodné kráľovské mestá a vyvíjala sa ako poddanské mestečko panstva Bojnice. V staršom erbe malo sv. Bartolomeja, v mladšom troch kľačiacich anjelov s krížom. Od 14. storočia mala Prievidza remeselnícko-poľnohospodársky ráz. Pracovali tu mäsiari, pekári, ševci, kováči, krajčíri, súkenníci, klobučníci, čižmári, kováči, zámočníci, nožiari, kožušníci, murári, gombičkári. Živý bol obchod so soľou. V roku 1415 dostala jarmočné právo, v roku 1488 potvrdenie slobodného obchodu po celej krajine.

Koncom 17. storočia bolo rozšírené vinohradníctvo, ovocinárstvo, pestovanie šafránu, výroba dosák a šindľov. Mesto malo 2 mlyny, pivovar, pílu, mýto, poštovú stanicu. V rokoch 1432-1433 Prievidzu vyplienili husitské vojská, v rokoch 1520 a 1599 Turci, v roku 1678 Thőkölyho vojská, v rokoch 1681 a 1683 Turci, v roku 1704 Rákócziovci. V roku 1666 sa v Prievidzi usadili piaristi. V 18. storočí sa hospodársky život skonsolidoval, v roku 1753 bolo z 394 zdanených domácnosti 246 domácnosti remeselníkov a obchodníkov. V spore s panstvom Bojnice v rokoch 1765-1770 mešťania stratili svoje výsady. Pri exekúcii rozsudku v marci v roku 1771 sa obyvatelia, najmä ženy, vzbúrili. Vzburu kruto potlačili. Prievidzu poškodili aj požiare v rokoch 1824, 1832 a mor v roku 1828. V roku 1828 mala Prievidza 350 domov a 2469 obyvateľov. V Prievidzi sa 10. 1. 1849 konalo verejné zhromaždenie, na ktorom rečnil J. M. Hurban. V 19. storočí prevládalo vo výrobe súkenníctvo. V roku 1883 založili súkennícke družstvo a súkenku, v roku 1872 Prvú prievidzskú banku, v roku 1901 sporiteľňu, v roku 1906 gazdovskú banku, v roku 1907 Karpatiu, ktorá vyrábala éterické oleje, farmakologické výrobky, terpentínový olej a kolóniu. v roku 1896 dokončili železničnú trať do Topoľčian, v roku 1909 do Nitrianskeho Pravna, v roku 1913 do Handlovej. Koncom 19. storočia sa konali veľké trhy na konope a ľan a bola strediskom obchodu s obilím a múkou. Tunajšia ovocinárska škôlka vyvážala stromčeky do celého Uhorska.

Po vzniku ČSR mala poľnohospodársko-remeselnícky ráz. Existovali len staršie malé podniky. Mesto trpelo chronickou nezamestnanosťou. Odohrali sa tu mnohé revolučné akcie pracujúcich. K najvýznamnejším patrili boje nezamestnaných. V rokoch 2. svetovej vojny zosilnela ilegálna protifašistická činnosť. Partizáni 28. 8. 1944 obsadili podnik Karpatia a odviezli odtiaľ zásoby a pohonné hmoty. V prvých dňoch SNP sa moci ujal Revolučný národný výbor (RNV) na čele s J. Svitkom. Začal vydávať časopis Povstanie. Istý čas tu bolo sídlo veliteľstva 4. taktickej skupiny povstaleckej armády. Nemci v Prievidzi zavraždili 92 osôb. Oslobodená bola 4. 4. 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu. Bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy. Po roku 1945 sa stala centrom priemyselného okolia. Prievidza je od roku 1960 sídlom Združenia slovenských uhoľných baní. Prievidza má priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť